Asi žiadne z recenzovaných CD som nikdy nemal tak napočúvané, ako najnovší album skupiny No Name. Dôvod je prostý. Platňa V rovnováhe so mnou precestovala celý Island a stala sa neoddeliteľnou súčasťou môjho putovania po tejto krajine. Samozrejme, v prehrávači požičaného auta som vystriedal niekoľko nosičov, avšak Timkovci a spol. so mnou napokon prebrázdili viac, ako polovicu ostrova.
A napokon tam zostali. Zámerne! Nie však kvôli tomu, že by som ich už nemohol viac počúvať (ostali tam s tým, že doma si predsa kúpim nové CD), ale preto, aby ich tam našiel niekto, kto si požičia auto po mne a keď sa mu nepodarí chytiť signál rádia (čo je na Islande normálnejšie, ako to, že by ste si to rádio pustili), nech si vypočuje, čo sa hrá na Slovensku. Zábavné to bude v tom, že je malá pravdepodobnosť, že by to auto dostal ďalší Slovák, tak sa asi niekto zabaví asi aj hádaním, odkiaľ táto produkcia je.
Ak to však napokon nebude vôbec riešiť, je aj tak celkom pravdepodobné, že celý album nechá dohrať do konca, pretože ho zaujme, alebo prinajmenšom ho putovaním po krajine nebude rušiť. Pretože No Name na svojej novej platni naozaj zapracovali.

Po ostatnom, mimoriadne nevydarenom štúdiovom projekte Slová do tmy a po technicky dokonale spackanom live CD a DVD si No Name jednoznačne museli napraviť reputáciu. Pochopili i to, že by to chcelo aspoň krátku prestávku. Počas tej sa venovali svojim rodinám, ktoré sa úspešne rozrastajú a pocity z týchto udalostí, akoby sa preniesli aj do najnovšej tvorby formácie. A je to veľmi dobré, keďže ide o pocity prevažne pozitívne.
Album V rovnováhe prináša jedenásť nových skladieb, medzi ktorými poslucháč nájde skutočné popové vypaľovačky, ale aj rozcitlivené balady a v textoch už celkom pochopiteľne dominuje láska v každej podobe.
Priznám sa, že nový No Name ma zaujal už v čase, keď Rádio Expres exkluzívne odpremiérovalo ich prvú lastovičku nazvanú Len tak stáť, v ktorej skupina okrem klasicky Timkovského textu predstavila aj všetky skvelé vymoženosti techniky, ktorými sa obklopila pri nahrávaní svojej novinky, a tak sa zdalo, že so skupinou bol v nahrávacom štúdiu aj kompletný orchester a na poslucháča čakalo aj niekoľko ďalších prekvapení.
To však bol iba začiatok. Nasleduje totiž ďalších jedenásť pesničiek. Skladbu V rovnováhe , podľa ktorej by bol pomenovaný celý album však na platni nehľadajte. Samotný názov by však mohol byť skôr odkazom na celkový dojem z celej produkcie. Album je totiž veľmi vyrovnaný, pesničky na ňom sú skutočne rovnocenné, ani jednu z nich by som si nedovolil označiť, ako vatu. Práve naopak. Navyše skladby sú na platni poskladané tak šalamúnsky, že po skončení tej poslednej prichádza pocit abstinencie a chuť pustiť si to všetko ešte raz. A ani po niekoľkonásobnom vypočutí neprichádza pocit prejedenia, či nebodaj nudy.

No Name sa podarilo vrátiť tam, kde boli pred albumom Slová do tmy. Na čelné miesta nejakého pomyselného rebríčka žiadanosti. A hoci sa im momentálne darí viac v susedných Čechách, než doma, album V rovnováhe by mohol byť tou správnou cestou na zmenu. Timkovci a spol. sa na ňom posunuli mierne dopredu. A hoci neprekročili svoj vlastný tieň, podarilo sa im predčiť to, čo pre nich znamenalo pomyselnú rakvu, predčiť samých seba, svoju vlastnú tvorbu a vrátiť sa aspoň tam, kde ich publikum miluje. V rovnováhe, to sú skutoční No Name, ktorých publikum miluje.



Zoznam skladieb: 
01. Ako si to hovorila 
02. Bez tieňa 
03. Duša a ja 
04. City 
05. Len tak stáť 
06. Zdanie 
07. Lúčenie 
08. O šťastí 
09. Na čiernom trhu 
10. Výnimočná 
11. Uspávanka