Na ľudovú nôtu
1. Hájiček, háj
2. Na Mitra v Očovej
3. Čardáše
4. Horou, chlapci, horou
5. Hajnalovské cifry
6. Horela lipka
7. Bodaj ten kohút zblúdil
8. Vrchovské čardáše
9. Cigánske variácie
10. Východoslovenské karičky
11. Vrchárski sršni
Úprava Ján Berky – Mrenica
Ľudovú hudbu vedie Ján Berky – Mrenica
Hudobná réžia Ján Lauko
Zvuková réžia Igor Boháček
Foto ©: Ctibor Kolinský, 1980
Design ©: Otto Nittnaus
® 1980 OPUS
Ján Berky-Mrenica bol (a vlastne stále je) jednou z najvýraznejších postáv slovenského hudobného
folklóru. Viac ako 32 rokov (1958-1991) bol koncertným majstrom (predníkom) ľudovej hudby
Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK), s ktorým navštívil viac ako 50 krajín celého
sveta, vrátane takých exotických končín ako napríklad Filipíny. Dobová úsmevná historka hovorí, že
Ján Berky-Mrenica si tento zájazd pochvaľoval, pretože podľa vlastných slov medzi domorodých
obyvateľov dokonale zapadol nielen výškou, ale aj zafarbením pokožky. Napriek tomu, že bol uznávanou
veličinou vo svojom žánri, svoj prvý samostatný profilový album mu bolo umožnené nahrať až v roku
1980, teda až po štyridsiatke. Obsahuje jeho autorské úpravy ľudových skladieb a tancov predovšetkým
z rodného Podpoľania, nechýbajú však ani čardáše, karičky či cigánske variácie.
Káli Rosita
1. Čardášo romano (Cigánsky čardáš)
Náne odá lavutári (Niet takého muzikanta)
Ma av tumá, Havelko (Nechodievaj za mnou, Havelko)
Mama miri, nasvali sľom (Mama moja, chorá som)
Odá kálo čiriklo (Ten čierny vták)
2. Romano rovibe (Cigánsky plač)
Ando páni lampáši (Vo vode je lampáš)
Duj, duj, dešuduj (Dva a dva a dvadsaťdva)
3. Ma máren, ma máren (Nebite, nebite)
Géľas e daj ke Poľanka (Išla moja mama do Poľanky)
Mre lovore (Moje peniažky)
U tu, čhaje, so tu kerďál (A ty, dievča, čo si vykonalo)
4. Andy kočma géľom (Do krčmy som vošla)
Vlachiko khelibe (Olásky cigánsky tanec)
5. Te mro phuro, de man páni (Starký môj, podaj že mi vody)
Káli Rosita (Čierna Rosita)
Me tut nakamav (Ja ťa nechcem)
Phagiľa i romani kučóri (Rozbil sa cigánsky hrnček)
6. Káli sľom (Čierna som)
Lóli paradička (Červená paradajka)
7. O poštáris javel (Ide poštár k nám)
Andre mire kále bala (Do mojich čiernych vlasov)
A máro rat (Naša krv)
Spieva JANA KOCIANOVÁ.
Spoluúčinkuje: Jana Lipocká (1d), Eva Berkyová (3d), Zdena Ďubašáková (4a), Atila Olgyay (5b) a
ženská spevácka skupina. Hrá rozšírená ľudová hudba Jána Berkyho-Mrenicu.
Hudobné spracovanie: Ján Berky-Mrenica Texty piesní: Ján Berky-Mrenica (1c, e), ľudové
Hudobná réžia Viktor Szarka, Zvuková réžia Gustáv Šorál, Technická spolupráca Stanislav Beňačka
Foto ©: Karol Kállay, 1988, ® 1988 OPUS
Kým debutový album Jána Berkyho-Mrenicu bol koncipovaný ako inštrumentálny, spoločný projekt s Janou
Kocianovou z roku 1988 priniesol ďalší rozmer. Ponúkol najznámejšie cigánske piesne v dodnes
populárnej podobe „medley“, čiže tzv. zmesiek, kedy sa viacero úryvkov pospája do jedného celku.
Vzniklo tak pozoruhodné spojenie vokálneho umenia speváčky, ktorá sa preslávila v moderných žánroch,
s neprekonateľným inštrumentalistickým majstrovstvom geniálneho ľudového hudobníka. Album Káli
rosita sa nahrával v najmodernejších digitálnych štúdiach Opusu, čo v prípade ľudovej hudby bolo
výnimkou. Počítalo sa aj s tým, že album sa objaví i na vtedy úplne novom (a na tú dobu revolučnom)
nosiči CD, napokon bol to aj jeden z prvých compact discov v katalógu Opusu. Svojím spôsobom
predznamenal neskoršiu kariéru a tvorbu Jána Berkyho-Mrenicu v 90-tych rokoch minulého storočia v
orchestri Diabolské husle.
